Po zavedení superhrubej mzdy v budúcom roku by všetci mali platiť už len 19% daň, jeden sociálny odvod v rovnakej výške a 9 percentný zdravotný odvod. Všetky odvody budú mať zároveň zhodný vymeriavací základ a bude sa ich týkať ročné daňovo-odvodové zúčtovanie, ktoré by malo fungovať predovšetkým elektronickou cestou. To je hrubý základ daňovo-odvodovej reformy, ktorú prerokovala koaličná rada.
S jej základmi lídri politických strán súhlasili, o konečnej podobe sa však bude ešte rokovať v odborných skupinách. Najviac výhrad je k zmenám, ktoré sa dotknú samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Tí, by po novom odvádzali na daniach a odvodoch viac. „Systém je dlhodobo deformovaný v prospech dohodárov a SZČO, náš návrh zjednodušiť a zjednotiť zodvodnenie zamestnancov a ostatných možností, aby sa prestali obchádzať povinnosti cez prácu na živnosť,“ vysvetľuje minister financií Ivan Mikloš.
Celkovo podľa premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) boli až štyri návrhy ako upraviť dopad na SZČO, návrhy preberie odborná skupina. "Zvýšenie však zďaleka nepresiahne, ani nedosiahne odvodovú záťaž štandardného zamestnanca v tej istej pozícii s tým istým príjmom," podotkla I. Radičová.
Pracovná skupina by mala pri zmenách zohľadniť špecifické postavenie rôznych skupín živnostníkov. "U nás si živnostníci platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu," upozornila šéfka exekutívy. Pri odvádzaní iba minimálnych odvodov následne samostatne zárobkovo činným osobám prislúcha iba minimálny dôchodok na úrovni približne 150 eur. Potom však takýmto dôchodcom musí vláda zo štátnej kasy na túto dávku prispievať. ,,Nechceme však zaťažiť tých, ktorí patria do skupiny s nižšími príjmami alebo patria do rovnakej skupiny ako zamestnanci," avizovala premiérka.
Ako ďalej upozornila I. Radičová, predložený materiál z rezortu financií reaguje na neudržateľnú situáciu v súčasnom systéme. ,,Ide o udržanie systému, aby bol v ňom dostatok finančných zdrojov, aby sme znižovali dlhy," priblížila. Cieľom je aj zjednodušenie systému a zníženie jeho administratívnej záťaže. ,,Dnešný stav je v podstate neudržateľný. Zamestnanec platí za rok zhruba štyrikrát toľko ako živnostník," pripomenul šéf rezortu dopravy a predseda KDH Ján Figeľ.
Rezort financií a SaS navrhovali pre SZČO o niečo nižšiu sadzbu na sociálne poistenie, 16 percent, keďže sa na nich niektoré poistenia tak či tak nevzťahujú. A bude sa platiť len jedna sadzba, čo zjednoduší administratívu. Takmer štvrť miliónu samostatne zarábajúcich sa podľa odhadov MF príjmy znížia o 8 až 11 percent vplyvom rušenia konštánt a zjednotením vymeriavacieho základu.
Mierne získajú len tí, ktorí zarábajú menej ako 3 415 eur ročne alebo viac ako 85-tisíc eur ročne. Ministerstvo financií navrhne tento rozdiel vybalancovať: tí ktorí priznávajú vyššie než minimálne príjmy, by si mohli uplatňovať daňový bonus vo výške 7,2 percenta – efektívne by tak platili len 11,8 percenta dane. Štát tak chce motivovať živnostníkov k priznávaniu reálnych príjmov. Až 80 percent SZČO platí momentálne odvody len z minima, daňový bonus by sa tak týkal len zhruba 60-tisíc ľudí.
Víťazmi by naopak mali byť zamestnanci, hlavne tí s nízkymi príjmami. Väčšina zamestnancov by mala reformou získať v priemere 0,8 percenta. Tí s priemerným mesačným zárobkom pod minimálnou mzdou – ľudia na čiastočný úväzok či sezónni pozicka a uvery pracovníci – však pocítia nárast v priemere o viac ako osem percent, čo má byť väčšou motiváciou k hľadaniu práce.
Na diskusiu ešte ostáva zrušenie milionárskej dane – rezort financií ju chce odstrániť – a v pláne je zrušenie odvodov z prenájmov.
Účastníci druhého piliera si na sporenie budú prevádzať 6,7 percenta zo superhrubej mzdy, čo je ešte o niečo viac ako v súčasnosti – presným ekvivalentom súčasného stavu je 6,68 percenta. Úrazové poistenie platené zamestnávateľom by sa malo stať komerčným produktom. Padnúť majú však aj výnimky pre dohodárov, ktorí ale budú mať tiež o niečo nižšie sociálne odvody, 13,1 percenta.
Súčasťou zjednodušenia daňovo-odvodového systému má byť i odstránenie platenia odvodov z prenájmov. Prakticky jediný pasívny príjem zaťažený zdravotnými odvodmi má byť dividenda, aby sa predišlo obchádzaniu odvodov cez zakladanie spoločností.
Minister financií Ivan Mikloš by rád odstránil povinnosť platiť odvody z prenájmov ešte tento rok. Povinnosť by tak de facto nikdy ani nevznikla, keďže sa bude zúčtovávať za rok 2011 na začiatku budúceho roka. Tí, ktorí platia odvody pozicky bez potvrdenia o prijme preddavkovo, by ich dostali naspäť pri zúčtovaní.
I. Mikloš ich zavedenie zdôvodňuje požiadavkami koaličných partnerov a rapídnym tempom prijímania ozdravného balíčka na konci vlaňajška. „Na dlhšie debaty nebol čas,“ hovorí. Ak sa zrušenie podarí presadiť už teraz, zdravotné odvody za prenájmy nebude treba zaplatiť vôbec.
