Charakteristika športového tréningu mládeže

Športový tréning detí a mládeže sa vyznačuje odlišnosťami od tréningu dospelých jedincov a to aj pri akomkoľvek bojom športe podobnému Taekwondo. Je to v podstate začiatok dlhodobej systematickej prípravy a má veľký význam pre vybudovanie základov pre neskorší rozvoj športovej výkonnosti u športovcov. Táto výkonnosť bude vo veľkej miere závisieť práve na správnych tréningových postupov osobného trénera využívaných v období prípravy športovcov. Preto je nevyhnutné určovať obsah aj štruktúru tréningu tak, aby podporovali jeho prirodzený vývoj a zároveň budovali základy budúceho výkonnostného rastu.

Medzi tieto zásady patrí predovšetkým rozvoj všestrannosti, t.j. rozširovanie funkčného rozvoja organizmu a správneho pomeru medzi jednotlivými zložkami športového tréningu. To predovšetkým znamená maximálne využiť tzv. senzitívnych období, v ktorých sú mimoriadne priaznivé podmienky pre rozvoj určitých pohybových schopnosti.  Vo veku 14-15 rokov sa začínajú v príprave postupne objavovať prvky špecializovaného tréningu podľa somatických, kondičných, psychických a obratnostných predpokladov tak, aby sa mohol pretekár v juniorskej kategórii sústrediť na zlepšovanie už zvládnutých špecializovaných činností.

Ďalej je nutné zvyšovať odolnosť športovcov voči telesnému a duševnému zaťažovaniu. Tento rozvoj je možné uskutočňovať dodržiavaním zásad primeranosti a postupnosti. Stavba tréningu musí rešpektovať striedanie zaťaženia a aktívneho odpočinku, zároveň tiež cyklické usporiadanie tréningových jednotiek v súlade s trvaním školského roka, prázdnin a pod. Je tiež nutné v tejto etape sledovať prednosti a nedostatky jednotlivých športovcov a postupne z toho vytypovať talenty, s ktorými bude neskôr príprava pokračovať smerom k vrcholovej výkonnosti v rámci reprezentačných sústredení a závodov.

V tejto fáze nie je vhodné prikladať výsledkom jednotlivcov či športových družstiev nejakú váhu, jedná sa skôr o orientačné pomôcku pre trénera. Rozvoj silových schopností úzko súvisí s rastom a vývojom aktívneho a pasívneho pohybového systému. Rozvoj dynamických silových schopností závisí najmä na stupni morfofukčnej zrelosti nervosvalového systému, statické silové schopnosti skôr na možnosti záťažové hypertrofie a ukončenie rastové pubertálne akcelerácie. Preto možno dynamickú silu rozvíjať už okolo 10. roka, iba s vlastnou váhou, vrchol býva dosiahnuté asi v 20 - 28 rokoch. Prevádzkovanie statických silových cvičení viac závisí na možnosti androgénov hypertrofie. Výraznejšie zaťažuje príslušné kĺby a kosti a preto o rozvoj statickej sily má usilovať až po puberte.